Nkɔmhyɛ A Etia Babilonia
1Nkɔmhyɛ a ɛfa Nweatam a ɛda Po ho no ho:
Te sɛ mfɛtɛ a ɛbɔ fa anafo fam asase so no,
ɔtamfo bi fi nweatam so reba,
ofi asase a ɛyɛ ahuabɔbrim so.
2Wɔde adaeso a ɛyɛ nwonwa akyerɛ me:
Ɔfatwafo di huammɔ, ɔfomfo fa asade.
Elam tow hyɛ so! Media bɔ pampim!
Mede apinisi a ɔde bae no nyinaa bɛba awiei.
3Eyi ama ɔyaw bi abɛhyɛ me mu,
ɔyaw aka me, te sɛ ɔbea a awo aka no;
nea metee no nti mintumi nnyina me nan so,
nea mihu no ama me ho adwiriw me.
4Me koma bɔ kitirikitiri,
ehu ma me ho popo;
na hann a mepɛɛ sɛ mihu no
abɛyɛ aninyanne ama me.
5Wɔto pon,
wɔde kuntu akɛtɛ sesɛw fam,
wodidi, na wɔnom!
Monsɔre, mo asraafo mpanyimfo,
momfa ngo nsrasra mo akatabo ho!
6Sɛɛ na Awurade ka kyerɛ me:
“Fa ɔwɛmfo kogyina hɔ
na ɔnka nea ohu nkyerɛ wo.
7Sɛ ohu nteaseɛnam
ne apɔnkɔ akuwakuw,
wɔn a wɔtete mfurum so
ne wɔn a wɔtete yoma so a,
ɔnwɛn nʼaso,
nwɛn no pa ara.”
8Na ɔwɛmfo no teɛɛ mu se,
“Me wura, da biara migyina ɔwɛn aban no so
Anadwo biara, migyina hɔ.
9Hwɛ, ɔbarima bi a ɔte teaseɛnam mu na ɔreba yi
ɔne apɔnkɔ dɔm.
Na ɔwɛmfo no kae se,
‘Babilon ahwe ase, wahwe ase!
Nʼanyame ne nʼahoni nyinaa
abubu agu fam!’ ”
10Ao, me nkurɔfo a, wɔadwerɛw mo wɔ awiporowbea ase
meka nea mate kyerɛ mo
nea efi Asafo Awurade,
nea efi Israel Nyankopɔn hɔ.
Nkɔmhyɛ A Etia Edom
11Adehu a ɛfa Duma ho:
Obi frɛ me fi Seir,
“Ɔwɛmfo, bere bɛn na ade bɛkyɛ?
Ɔwɛmfo, aka nnɔnhwerew ahe ansa na ade akye?”
12Ɔwɛmfo no bua se,
“Ade rekye, nanso ade bɛsa.
Sɛ wubebisa bio a
san bra bebisa.”
Nkɔmhyɛ A Etia Arabia
13Adehu a ɛfa Arabia ho:
Mo Dedan akwantufo a
mosoɛ wɔ Arabia adɔtɔ ase,
14Momfa nsu mmrɛ wɔn a osukɔm de wɔn;
mo a motete Tema,
mommrɛ aguanfo no aduan.
15Woguan fi afoa a watwe
tadua a wɔakuntun mu
ne ɔko a egyina mu ano.
16Sɛɛ na Awurade ka kyerɛ me, “Afe baako mu, sɛnea ɔsomfo a wayɛ nhyehyɛe bebubu nna no, Kedar kɛseyɛ to betwa. 17Na agyantowfo a wɔbɛka ne Kedar akofo bɛyɛ kakraa bi.” Nea Awurade, Israel Nyankopɔn, aka ni.
نبوءة على بابل
1نُبُوءَةٌ بِشَأْنِ بَابِلَ: كَمَا تَعْبُرُ الزَّوَابِعُ فِي النَّقَبِ، هَكَذَا يُقْبِلُ الْغَازِي مِنَ الصَّحْرَاءِ، مِنْ أَرْضِ الرُّعْبِ. 2لَقَدْ أُعْلِنَتْ لِي رُؤْيَا رَهِيبَةٌ: رَأَيْتُ النَّاهِبَ يَنْهَبُ، وَالْمُدَمِّرَ يُدَمِّرُ. فَاصْعَدِي يَا عِيلامُ، وَحَاصِرِي يَا مَادِي، لأَنَّنِي سَأُسْكِتُ كُلَّ الأَنِينِ الَّذِي سَبَّبَهُ. 3لِذَلِكَ امْتَلَأَتْ حَقْوايَ أَلَماً، وَانْتَابَنِي مَخَاضٌ كَمَخَاضِ الْوَالِدَةِ. فَقَدْتُ الْوَعْيَ مِنْ جَرَّاءِ مَا سَمِعْتُ، وَذُهِلْتُ مِمَّا رَأَيْتُ 4تَحَيَّرَ قَلْبِي، وَأَرْعَبَنِي الْفَزَعُ، فَتَحَوَّلَ لَيْلِي الَّذِي كُنْتُ أَتُوقُ إِلَيْهِ إِلَى رَعْدَةٍ. 5أَعَدُّوا مَائِدَةً وَفَرَشُوا السَّجَاجِيدَ، أَكَلُوا وَشَرِبُوا، فَانْهَضُوا يَا أُمَرَاءُ، وَادْهِنُوا بِالزَّيْتِ تُرُوسَكُمْ.
6لأَنَّهُ هَكَذَا قَالَ الرَّبُّ لِي: اذْهَبْ وَأَقِمْ رَقِيباً لِيُعْلِنَ مَا يَرَاهُ. 7وَعِنْدَمَا يُشَاهِدُ رَاكِبِينَ فُرْسَاناً أَزْوَاجاً أَزْوَاجاً، أَوْ رَاكِبِينَ عَلَى حَمِيرٍ، وَرَاكِبِينَ عَلَى جِمَالٍ، فَلْيُصْغِ إِصْغَاءً شَدِيداً. 8ثُمَّ هَتَفَ الرَّقِيبُ: هَا أَنَا أَقِفُ عَلَى بُرْجِ الْمُرَاقَبَةِ يَوْماً بَعْدَ يَوْمٍ أَيُّهَا الرَّبُّ، وَأَقُوْمُ عَلَى الْمَحْرَسِ طَوَالَ اللَّيْلِ. 9فَهَا رَكْبٌ قَادِمٌ، فُرْسَانٌ أَزْوَاجٌ أَزْوَاجٌ. فَأَجَابَ: سَقَطَتْ سَقَطَتْ بَابِلُ وَتَحَطَّمَتْ سَائِرُ أَصْنَامِهَا عَلَى الأَرْضِ. 10آهِ يَا شَعْبِيَ الْمَطْحُونَ وَالْمُشَتَّتَ، لَقَدْ أَنْبَأْتُكُمْ بِكُلِّ مَا سَمِعْتُهُ مِنَ الرَّبِّ الْقَدِيرِ إِلَهِ إِسْرَائِيلَ.
نبوءة على أدوم
11نُبُوءَةٌ بِشَأْنِ أَدُومَ: هَتَفَ صَارِخٌ مِنْ سَعِيرَ: «يَا رَقِيبُ، مَاذَا بَقِيَ مِنَ اللَّيْلِ؟ أَمَا آنَ لَهُ أَنْ يَنْتَهِيَ؟» 12فَأَجَابَ الرَّقِيبُ: «أَشْرَقَ الصُّبْحُ وَلَكِنَّ اللَّيْلَ أَقْبَلَ مَعَهُ، فَإِنْ رَغِبْتُمْ فِي السُّؤَالِ فَاسْأَلُوا، ثُمَّ تَعَالَوْا وَارْجِعُوا إِلَى اللهِ».
13نُبُوءَةٌ بِشَأْنِ شِبْهِ الْجَزِيرَةِ الْعَرَبِيَّةِ: سَتَبِيتِينَ فِي صَحَارِي بِلادِ الْعَرَبِ يَا قَوَافِلَ الدَّدَانِيِّينَ، 14فَاحْمِلَوا يَا أَهْلَ تَيْمَاءَ الْمَاءَ لِلْعَطْشَانِ، وَاسْتَقْبِلُوا الْهَارِبِينَ بِالْخُبْزِ، 15لأَنَّهُمْ قَدْ فَرُّوا مِنَ السَّيْفِ الْمَسْلُولِ، وَالْقَوْسِ الْمُتَوَتِّرِ، وَمِنْ وَطِيسِ الْمَعْرَكَةِ. 16لأَنَّهُ هَذَا مَا قَالَهُ لِي الرَّبُّ: فِي غُضُونِ سَنَةٍ مَمَاثِلَةٍ لِسَنَةِ الأَجِيرِ يَفْنَى كُلُّ مَجْدِ قِيدَارَ، 17وَتَكُونُ بَقِيَّةُ الرُّمَاةِ، الأَبْطَالُ مِنْ أَبْنَاءِ قِيدَارَ، قِلَّةً. لأَنَّ الرَّبَّ إِلَهَ إِسْرَائِيلَ قَدْ تَكَلَّمَ.