Yesaia 14 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yesaia 14:1-32

1Awurade behu Yakob mmɔbɔ;

ɔbɛsan afa Israel

na ɔbɛbɔ wɔn atenase wɔ wɔn ankasa asase so.

Ananafo bɛba abɛka wɔn ho

na wɔne Yakobfi aka abɔ mu.

2Amanaman bɛfa wɔn

de wɔn aba wɔn ankasa atenae.

Na Israelfi bɛfa amanaman no ayɛ wɔn de

sɛ nkoa ne mfenaa wɔ Awurade asase so.

Wɔbɛyɛ wɔn a wɔyɛɛ wɔn nnommumfo no nnommum

na wobedi wɔn sohwɛfo so.

3Na da a Awurade bɛma mo ɔhome afi amanehunu, ahoyeraw ne nkoasom dennen mu no, 4mubedi Babiloniahene ho fɛw se:

hwɛ sɛnea sohyɛfo no aba nʼawie!

ne sɛnea nʼabufuw nso to atwa!

5Awurade abubu otirimɔdenfo no abaa mu,

sodifo ahempema no,

6nea abufuw mu no ɔde bobɔɔ wɔn

toatoaa so hwehwee fam,

na abufuwhyew mu otintim wɔn so a ahomegye nni mu

de brɛɛ amanaman no ase no.

7Nsase no nyinaa rehome wɔ asomdwoe mu;

na wɔto dwom.

8Mpo, ɔpepaw nnua ne Lebanon sida

nya ho anigye na wɔka se,

“Afei a wɔabrɛ wo ase yi,

duatwafo biara remmetwa yɛn.”

9Awufo nna a ɛwɔ ase no rekeka ne ho

abehyia wo kwan;

ɛkanyan wɔn a wɔafi mu no honhom

sɛ wɔmmɛma wo akwaaba,

wɔn a na wɔyɛ akannifo wɔ wiase

ɛma wɔsɔre fi wɔn nhengua so,

wɔn a na wɔyɛ ahemfo wɔ amanaman so.

10Wɔn nyinaa begye so,

wɔbɛka akyerɛ wo se,

“Wo nso woayɛ mmerɛw sɛ yɛn;

woayɛ sɛ yɛn ara.”

11Wo kɛseyɛ nyinaa wɔde aba ɔda mu,

ne huuyɛ a efi wo asanku no;

wɔde nsaammoa asɛw kɛtɛ ama wo

na asunson akata wo so.

12Sɛnea wufi ɔsoro abɛhwe fam,

anɔpa nsoromma, adekyee babarima!

Wɔato wo abɛhwe asase so,

wo a na kan no wobrɛ amanaman ase!

13Wokaa no wo koma mu se,

“Mɛforo akɔ ɔsoro;

mɛma mʼahengua so

asi Onyankopɔn nsoromma atifi;

mɛtena ase adi hene wɔ ahyiae bepɔw so,

nea ɛkorɔn pa ara wɔ bepɔw kronkron no so.

14Mɛforo atra omununkum atifi;

mɛyɛ me ho sɛ Ɔsorosoroni no.”

15Nanso wɔde wo abɛto ɔda mu,

amoa donkudonku ase tɔnn.

16Wɔn a wuhu wo no hwɛ wo haw,

wodwen nea ato wo no ho bisa se,

“Ɛnyɛ ɔbarima a ɔwosow asase

na ɔmaa ahenni ho popoe,

17ɔbarima a ɔmaa wiase dan nweatam,

nea ɔdan ne nkuropɔn butuwii

na wamma ne nneduafo ankɔ wɔn nkyi no ni?”

18Amanaman ahemfo no nyinaa wɔadeda wɔn

obiara wɔ ne da mu.

19Nanso wɔapam wo afi wo da mu

te sɛ dubaa a wɔapo;

wɔde wɔn a wɔatotɔ akata wo so,

wɔn a wɔtɔɔ wɔ afoa ano,

wɔn a wosian kɔ abo amoa mu,

te sɛ funu a wɔatiatia so,

20Wɔrensie wo nka wɔn ho,

efisɛ woasɛe wʼasase

na wakunkum wo nkurɔfo.

Otirimɔdenfo asefo no

wɔrenkae wɔn bio. Wo babarima renni wʼade sɛ ɔhene.

21Siesie faako a wobekunkum ne mmabarima

wɔ wɔn agyanom bɔne nti;

ɛnsɛ sɛ wɔsɔre di asase no so

na wɔde wɔn nkuropɔn pete so.

22“Mɛsɔre atia wɔn,”

Sɛnea Asafo Awurade se ni.

“Metwa ne din ne ne nkae,

ne mma ne ne nenanom afi Babilonia ho,”

sɛnea Asafo Awurade se ni.

23“Mɛdan no ayɛ faako a mpatu wɔ

ne ɔwora;

mede ɔsɛeprae bɛpra no,”

sɛnea Asafo Awurade se ni.

Nkɔmhyɛ A Etia Asiria

24Asafo Awurade aka ntam se,

“Nokware, sɛnea mahyehyɛ no, saa ara na ɛbɛyɛ,

na sɛnea masusuw no, ɛrensesa.

25Mɛsɛe Asiria pasaa wɔ mʼasase so;

metiatia no so me mmepɔw so.

Obeyi ne konnua afi me nkurɔfo so,

na nʼadesoa nso afi wɔn so.”

26Eyi ne nhyehyɛe a wɔayɛ ama wiase nyinaa;

eyi ne nsa a wɔateɛ wɔ aman nyinaa so.

27Na sɛ Asafo Awurade ayɛ nʼadwene a hena na obesiw no kwan?

Na sɛ wateɛ ne nsa, hena na obesianka no?

Nkɔmhyɛ A Etia Filistifo

28Saa adehu yi baa afe a ɔhene Ahas wui no:

29Munnni ahurusi, mo Filistifo,

sɛ abaa a ɛbɔɔ mo no mu abubu;

saa ɔwɔ no ase na ahurutoa befi aba,

na nʼaba bɛyɛ ɔwɔ a ne ho yɛ hare na nʼano wɔ bɔre.

30Ahiafo mu hiani benya didibea,

na mmɔborɔni bɛda asomdwoe mu.

Nanso wʼasefo de, mede ɔkɔm bɛtɔre wɔn ase;

ebekunkum wo nkae no.

31Twa adwo, kurow pon! Su teɛ mu kuropɔn!

munguan, mo Filistifo!

Wusiw kumɔnn bi fi atifi fam reba,

na obiara ntwentwɛn ne nan ase wɔ wɔn mu.

32Mmuae bɛn na wɔde bɛma

saa ɔman no ananmusifo?

Awurade de Sion atim hɔ,

ne mu na nʼamanehunufo benya guankɔbea.”

Ketab El Hayat

إشعياء 14:1-32

1وَلَكِنَّ الرَّبَّ يُنْعِمُ بِرَحْمَتِهِ عَلَى ذُرِّيَّةِ يَعْقُوبَ، وَيَصْطَفِي شَعْبَ إِسْرَائِيلَ ثَانِيَةً وَيُحِلُّهُمْ فِي أَرْضِهِمْ، فَيَنْضَمُّ الْغُرَبَاءُ إِلَيْهِمْ وَيَلْحَقُونَ بِبَيْتِ يَعْقُوبَ. 2وَتَمُدُّ شُعُوبُ الأَرْضِ إِلَيْهِمْ يَدَ الْعَوْنِ لِيُسَاعِدُوا إِسْرَائِيلَ عَلَى الْعَوْدَةِ لِدِيَارِهِ. وَيَصِيرُونَ عَبِيداً لِبَنِي إِسْرَائِيلَ، فِي أَرْضِ الرَّبِّ، وَيَتَسَلَّطُونَ عَلَى آسِرِيهِمْ وَظَالِمِيهِمْ.

3فِي ذَلِكَ الْيَوْمِ يُرِيحُكُمُ الرَّبُّ مِنْ عَنَائِكُمْ وَشَقَائِكُمْ وَعُبُودِيَّتِكُمُ الْقَاسِيَةِ، 4فَتَسْخَرُونَ مِنْ مَلِكِ بَابِلَ قَائِلِينَ: كَيْفَ اسْتَكَانَ الظَّالِمُ، وَكَيْفَ خَمَدَتْ غَضْبَتُهُ الْمُتَعَجْرِفَةُ؟ 5قَدْ حَطَّمَ الرَّبُّ عَصَا الْمُنَافِقِ وَصَوْلَجَانَ الْمُتَسَلِّطِينَ، 6الَّذِينَ انْهَالُوا عَلَى النَّاسِ ضَرْباً بِسَخَطٍ لَا يَتَوَقَّفُ؛ الَّذِينَ تَسَلَّطُوا عَلَى الأُمَمِ بِغَضَبٍ وَاضْطِهَادٍ شَدِيدٍ. 7فَاسْتَرَاحَتِ الأَرْضُ كُلُّهَا وَسَادَهَا الْهُدُوءُ، فَتَغَنَّتْ شُعُوبُهَا تَرَنُّماً. 8حَتَّى شَجَرُ السَّرْوِ وَأَرْزُ لُبْنَانَ عَمَّهَا الْفَرَحُ فَقَالَتْ: «مُنْذُ أَنِ انْكَسَرَتْ شَوْكَتُكَ لَمْ يَصْعَدْ إِلَيْنَا قَاطِعُ حَطَبٍ» 9ثَارَتِ الْهَاوِيَةُ مِنْ أَسْفَلُ لاِسْتِقْبَالِكَ عِنْدَ قُدُومِكَ وَحَشَدَتِ الأَخْيِلَةَ، مِنْ كُلِّ الْعُظَمَاءِ، لِتَحِيَّتِكَ؛ أَنْهَضَتْ كُلَّ مُلُوكِ الأُمَمِ عَنْ عُرُوشِهِمْ 10كُلُّهُمْ يُخَاطِبُونَكَ قَائِلِينَ: «لَقَدْ صِرْتَ ضَعِيفاً مِثْلَنَا، أَصْبَحْتَ مُمَاثِلاً لَنَا!» 11طُرِحَتْ كُلُّ عَظَمَتِكَ فِي الْهَاوِيَةِ مَعَ رَنَّةِ عِيدَانِكَ، وَأَصْبَحَتِ الرِّمَمُ فِرَاشَكَ وَالدُّودُ غِطَاءً لَكَ! 12كَيْفَ هَوَيْتِ مِنَ السَّمَاءِ يَا زُهَرَةُ بِنْتَ الصُّبْحِ؟ كَيْفَ قُطِعْتَ وَطُرِحْتَ إِلَى الأَرْضِ يَا قَاهِرَ الأُمَمِ؟ 13قَدْ قُلْتَ فِي قَلْبِكَ: «إِنِّي أَرْتَقِي إِلَى السَّمَاءِ وَأَرْفَعُ عَرْشِي فَوْقَ كَوَاكِبِ اللهِ، وَأَجْلِسُ عَلَى جَبَلِ الاجْتِمَاعِ فِي أَقْصَى الشِّمَالِ 14أَرْتَقِي فَوْقَ أَعَالِي السَّحَابِ، وَأُصْبِحُ مِثْلَ الْعَلِيِّ». 15وَلَكِنَّكَ طُرِحْتَ إِلَى الْهَاوِيَةِ، إِلَى أَعْمَاقِ الْجُبِّ. 16وَالَّذِينَ يَرَوْنَكَ يُحَمْلِقُونَ فِيكَ وَيَتَأَمَّلُونَ مُتَسَائِلِينَ: «أَهَذَا هُوَ الإِنْسَانُ الَّذِي زَعْزَعَ الأَرْضَ وَهَزَّ الْمَمَالِكَ؟ 17الَّذِي حَوَّلَ الْمَسْكُونَةَ إِلَى مِثْلِ الْقَفْرِ، وَقَلَبَ مُدُنَهَا، وَلَمْ يُطْلِقْ أَسْرَاهُ لِيَرْجِعُوا إِلَى بُيُوتِهِمْ؟» 18لَقَدْ رَقَدَ كُلُّ مُلُوكِ الأُمَمِ بِكَرَامَةٍ، كُلٌّ فِي ضَرِيحِهِ، 19أَمَّا أَنْتَ فَقَدْ طُرِحْتَ بَعِيداً عَنْ قَبْرِكَ كَغُصْنٍ مَكْسُورٍ تُغَطِّيكَ رِمَمُ قَتْلَى الْمَعَارِكِ الَّذِينَ انْحَدَرُوا إِلَى مَقَرِّ الْمَوْتَى، وَصِرْتَ كَجَثَّةٍ دَاسَتْهَا حَوَافِرُ الْخَيْلِ 20لَا تَنْضَمُّ إِلَيْهِمْ فِي مَدْفَنٍ، لأَنَّكَ خَرَّبْتَ أَرْضَكَ، وَذَبَحْتَ شَعْبَكَ، فَذُرِّيَّةُ فَاعِلِي الإِثْمِ يَبِيدُ ذِكْرُهَا إِلَى الأَبَدِ. 21أَعِدُّوا مَذْبَحَةً لأَبْنَائِهِ جَزَاءَ إِثْمِ آبَائِهِمْ، لِئَلَّا يَقُومُوا وَيَرِثُوا الأَرْضَ فَيَمْلأُوا وَجْهَ الْبَسِيطَةِ مُدُناً. 22«إِنِّي أَهُبُّ ضِدَّهُمْ»، يَقُولُ الرَّبُّ الْقَدِيرُ، «وَأَمْحُو مِنْ بَابِلَ اسْماً وَبَقِيَّةً وَنَسْلاً وَذُرِّيَّةً، 23وَأَجْعَلُهَا مِيرَاثاً لِلْقَنَافِذِ، وَمُسْتَنْقَعَاتٍ لِلْمِيَاهِ، وَأَكْنِسُهَا بِمِكْنَسَةِ الدَّمَارِ».

نبوءة على أشور

24لَقَدْ أَقْسَمَ الرَّبُّ الْقَدِيرُ قَائِلاً: «حَقّاً مَا عَزَمْتُ عَلَيْهِ لابُدَّ أَنْ يَتَحَقَّقَ، وَمَا نَوَيْتُ عَلَيْهِ حَتْماً يَتِمُّ: 25أَنْ أُحَطِّمَ أَشُورَ فِي أَرْضِي وَأَطَأَهُ عَلَى جِبَالِي، فَيُلْقِيَ عَنْهُمْ نِيرَهُ، وَيَزُولَ عَنْ كَاهِلِهِمْ حِمْلُهُ. 26هَذَا هُوَ الْقَضَاءُ الَّذِي حَكَمْتُ بِهِ عَلَى الأَرْضِ كُلِّهَا، وَهَذِهِ هِي الْيَدُ الَّتِي امْتَدَّتْ عَلَى كُلِّ الأُمَمِ. 27لأَنَّ الرَّبَّ الْقَدِيرَ قَدْ قَضَى، فَمَنْ يُبْطِلُ قَضَاءَهُ؟ وَيَدُهُ قَدِ امْتَدَّتْ فَمَنْ يَرُدُّهَا؟»

نبوءة على الفلسطينيين

28وَفِي السَّنَةِ الَّتِي تُوُفِّيَ فِيهَا الْمَلِكُ آحَازُ أَوْحَى الرَّبُّ لإِشَعْيَاءَ: 29«لا تَفْرَحِي يَا كُلَّ فِلِسْطِينَ، لأَنَّ الْقَضِيبَ الَّذِي ضَرَبَكِ قَدِ انْكَسَرَ. فَإِنَّ مِنْ أَصْلِ تِلْكَ الأَفْعَى يَخْرُجُ أُفْعُوَانٌ، وَذُرِّيَّتُهُ تَكُونُ ثُعْبَاناً سَامّاً طَيَّاراً 30أَمَّا أَبْكَارُ الْبَائِسِينَ فَيَرْعَوْنَ، وَالْمَسَاكِينُ يَرْبِضُونَ آمِنِينَ. لَكِنَّنِي أُهْلِكُ أَصْلَكِ بِالْمَجَاعَةِ وَأَقْضِي عَلَى بَقِيَّتِكِ. 31وَلْوِلْ أَيُّهَا البَابُ وَنُوحِي أَيَّتُهَا الْمَدِينَةُ! ذُوبِي خَوْفاً يَا فِلِسْطِينُ قَاطِبَةً لأَنَّ جَيْشاً مُدَرَّباً قَدْ زَحَفَ نَحْوَكِ مِنَ الشِّمَالِ 32فَبِمَاذَا نُجِيبُ رُسُلَ الأُمَّةِ؟ لِتَقُلْ لَهُمْ: قَدْ أَسَّسَ الرَّبُّ أُورُشَلِيمَ لِيَلُوذَ بِها مَنْكُوبُو شَعْبِهِ».