Yeremia 50 – AKCB & CCB

Akuapem Twi Contemporary Bible

Yeremia 50:1-46

Asɛm A Ɛfa Babilonia Ho

1Asɛm a Awurade nam odiyifo Yeremia so ka faa Babilonia ne Babiloniafo asase ho ni:

2“Mommɔ no dawuru na mompae mu nka wɔ amanaman mu.

Momma frankaa so na mompae mu nka;

na momma wɔnte sɛ,

‘Wɔbɛfa Babilonia;

wobegu Bel anim ase,

na ehu bɛhyɛ Merodak ma.

Wobegu ne nsɛsode anim ase

na ehu bɛhyɛ nʼahoni ma.’

3Ɔman bi fi atifi fam bɛtow ahyɛ ne so

na wɔbɛyɛ nʼasase amamfo.

Obiara rentena so;

nnipa ne mmoa beguan afi so.

4“Nna no mu ne saa bere no,”

Awurade na ose,

“Israelfo ne Yudafo bɛka abɔ mu

de nusu akɔhwehwɛ wɔn Awurade, wɔn Nyankopɔn.

5Wobebisa ɔkwan a ɛkɔ Sion

na wɔde wɔn ani akyerɛ hɔ.

Wɔbɛba de wɔn ho abɛbɔ Awurade

wɔ daa apam a

werɛ remfi mu.

6“Me nkurɔfo ayɛ nguan a wɔayera;

wɔn nguanhwɛfo ama wɔafom ɔkwan

ma wokyinkyin mmepɔw so.

Wokyinkyin bepɔw ne koko so

na wɔn werɛ fii wɔn ankasa homebea.

7Obiara a ohuu wɔn no tetew wɔn mu:

wɔn atamfo kae se, ‘Yenni fɔ,

efisɛ wɔyɛɛ bɔne tiaa Awurade, wɔn nokware didibea no,

Awurade wɔn agyanom anidaso no.’

8“Munguan mfi Babilonia;

mumfi Babiloniafo asase so,

na monyɛ sɛ mpapo a wodi nguankuw anim.

9Mɛkanyan amanaman akɛse nkabom

afi atifi fam asase so de wɔn abɛko atia Babilonia.

Wobegyinagyina wɔn afa atia no,

wobefi atifi fam ako afa no.

Wɔn agyan bɛyɛ sɛ dɔmmarima a wɔakwadaw akodi mu,

wɔn a wɔmmfa nsapan nsan wɔn akyi.

10Enti wɔbɛfow Babilonia;

wɔn a wɔfow no nyinaa benya asade bebree,”

Awurade na ose.

11“Esiane sɛ mo ani gye na mudi ahurusi,

mo a mofow mʼagyapade,

sɛ muhuruhuruw anigye so te sɛ nantwiforo a ɔwɔ sare frɔmfrɔm mu

na musu te sɛ apɔnkɔnini nti,

12wo na ani bewu pa ara;

nea ɔwoo wo anim begu ase.

Ɔbɛyɛ akumaa wɔ amanaman no mu,

sare, asase wosee ne nweatam.

13Awurade abufuw nti, obiara rentena hɔ

na ɛbɛda mpan korakora.

Wɔn a wotwa mu wɔ Babilonia nyinaa ho bedwiriw wɔn na wɔadi ne ho fɛw

esiane nʼapirakuru nyinaa nti.

14“Munnyinagyina mo afa ntwa Babilonia ho nhyia,

mo a motow agyan nyinaa.

Montow no! Munnyaw bɛmma biara,

efisɛ wayɛ bɔne atia Awurade.

15Monteɛ mu ntia no wɔ afanan nyinaa!

Ɔma ne nsa so, nʼabandennen bubu,

wodwiriw nʼafasu gu fam.

Esiane sɛ eyi yɛ Awurade aweretɔ no nti,

montɔ ne so were;

monyɛ no sɛnea wayɛ afoforo no.

16Munyi ogufo mfi Babilonia,

ɔne otwafo a okura ne kantankrankyi wɔ otwabere mu no.

Esiane nhyɛsofo no afoa nti

obiara nsan nkɔ ne nkurɔfo mu,

obiara nguan nkɔ nʼankasa asase so.

17“Israel yɛ nguankuw a wɔahwete

a gyata apam wɔn.

Nea odii kan tetew ne mu

yɛ Asiriahene;

na nea ɔdwerɛwee ne nnompe akyiri no

yɛ Babiloniahene Nebukadnessar.”

18Ɛno nti, sɛɛ na Asafo Awurade, Israel Nyankopɔn se:

“Mɛtwe Babiloniahene ne nʼasase aso

sɛnea metwee Asiriahene aso no.

19Na mede Israel bɛsan aba nʼankasa didibea,

na obedidi wɔ Karmel ne Basan;

ɔbɛmee wɔ Efraim ne Gilead nkoko so.

20Saa nna no ne saa bere no,”

Awurade na ose,

“Wɔbɛhwehwɛ Israel afɔbu mu,

nanso wɔrennya bi,

wɔbɛhwehwɛ Yuda nnebɔne mu,

nanso wɔrenhu bi,

efisɛ, mede nkae a migyaa wɔn no bɔne bɛkyɛ wɔn.

21“Montow nhyɛ Merataim asase so

ne nnipa a wɔte Pekod.

Montaa wɔn, munkunkum wɔn

na monsɛe wɔn korakora,”

Awurade na ose.

“Monyɛ biribiara a mahyɛ mo no.

22Ɔko mu gyegyeegye wɔ asase no so,

ɔsɛe kɛse nnyigyei!

23Hwɛ sɛnea wɔabubu na wɔabobɔ

asase nyinaa so asae!

Hwɛ sɛnea Babilonia ada mpan

wɔ amanaman no mu!

24Misum wo afiri, Babilonia,

na eyii wo ansa na worehu;

wohuu wo kyeree wo

efisɛ woko tiaa Awurade.

25Otumfo Awurade abue nʼakode adekoradan

na wayi nʼabufuwhyew akode de apue,

efisɛ Asafo Awurade wɔ adwuma yɛ

wɔ Babiloniafo asase so.

26Mumfi akyirikyiri mmra ne so.

Mummubu nʼasan no ani;

monhɔre no siw sɛ awi akuwakuw.

Monsɛe no korakora

na munnyaw nkae biara mma no.

27Munkunkum nʼanatwinini nyinaa;

momfa wɔn nkɔ mma wonkokum wɔn!

Mmusu nka wɔn! Efisɛ wɔn da no adu,

bere a wɔde bɛtwe wɔn aso no.

28Muntie akobɔfo ne aguanfo a wofi Babilonia no

sɛ wɔreka wɔ Sion

sɛnea Awurade, yɛn Nyankopɔn atɔ were,

nʼasɔrefi ho aweretɔ.

29“Momfrɛ agyantowfo nkɔtoa Babilonia,

wɔn a wɔtow agyan nyinaa.

Muntwa ne ho nhyia;

mommma obiara nguan.

Muntua ne nneyɛe so ka;

monyɛ no sɛnea wayɛ.

Efisɛ wabu Awurade animtiaa,

Israel kronkronni no.

30Enti ne mmerante bɛtotɔ wɔ mmɔnten so;

wɔbɛtɔre nʼasraafo nyinaa ase saa da no,”

Awurade na ose.

31“Hwɛ, mikyi wo; ɔhantanni.”

Awurade, Asafo Awurade na ose,

“efisɛ wo da no adu

bere a wɔde bɛtwe wʼaso no.

32Ɔhantanni no behintiw na wahwe ase,

obiara remmoa no mma ɔnnsɔre;

mɛto ne nkurow mu gya

na ahyew wɔn a atwa ne ho ahyia nyinaa.”

33Sɛɛ na Asafo Awurade se:

“Wɔhyɛ Israelfo so,

na Yudafo nso saa ara.

Wɔn nnommumfafo no kura wɔn dennen

a wɔmpɛ sɛ wogyaa wɔn ma wɔkɔ.

34Nanso wɔn Gyefo yɛ ɔhoɔdenfo;

ne din ne Asafo Awurade.

Obedi wɔn asɛm ama wɔn anibere so,

sɛnea ɔde ahotɔ bɛba wɔn asase no so,

na wɔn a wɔte Babilonia no nea wahyɛ wɔn ahometew.

35“Afoa a etia Babiloniafo!”

Awurade na ose,

“etia wɔn a wɔte Babilonia

na etia nʼadwumayɛfo ne nʼanyansafo!

36Afoa a etia nʼatoro adiyifo!

Wɔbɛdan nkwaseafo.

Afoa a etia nʼakofo!

Ehu bɛhyɛ wɔn ma.

37Afoa a etia nʼapɔnkɔ ne ne nteaseɛnam

ne ananafo a wɔwɔ wɔn mu nyinaa!

Wɔbɛdan mmea.

Afoa a etia nʼademude!

Wɔbɛfom.

38Ɔyow wɔ nʼasu ahorow so!

Ɛbɛyoyow.

Efisɛ ɛyɛ ahoni asase,

ahoni a ehu bɛma wɔabobɔ adam.

39“Enti sare so mmoa ne mpataku bɛtena hɔ,

na ɛhɔ na patu bɛtena.

Obiara rentena so bio

efi awo ntoatoaso kosi awo ntoatoaso.

40Sɛnea Onyankopɔn tuu Sodom ne Gomora

ne wɔn nkurow gui no,”

Awurade na ose,

“saa ara na obiara rentena hɔ;

onipa biara rentena mu.

41“Monhwɛ! Asraafo bi fi atifi fam reba;

ɔman kɛse ne ahemfo bebree,

wɔrehwanyan wɔn afi nsase ano.

42Wokurakura bɛmma ne mpeaw;

wɔn tirim yɛ den, na wonni ahummɔbɔ.

Wɔn nnyigyei te sɛ po a ɛworo so.

Sɛ wɔtete wɔn apɔnkɔ so a,

wɔba sɛ mmarima a wɔrekɔ sa

abɛtow ahyɛ wo so, Ɔbabea Babilonia.

43Babiloniahene ate wɔn ho nsɛm,

ne nsa sesa ne ho kwa.

Ahohiahia akyekyere no

ɔyaw a ɛte sɛ ɔbea a ɔrekyem wɔ awo so.

44Sɛnea gyata a ofi Yordan nkyɛkyerɛ mu

rekɔ adidibea frɔmfrɔm no,

saa ara na mɛtaa Babilonia fi nʼasase so wɔ bere tiaa bi mu.

Hena ne nea mayi no sɛ ɔnyɛ eyi?

Hena na ɔte sɛ me, na hena na obetumi ne me adi asi?

Na oguanhwɛfo bɛn na obetumi asɔre atia me?”

45Enti tie nea Awurade ahyehyɛ atia Babilonia,

nea wabɔ ne tirim sɛ ɔbɛyɛ de atia Babiloniafo asase ni:

Nguankuw no mu nkumaa no wɔbɛtwe wɔn akɔ;

wɔn nti ɔbɛsɛe adidibea no koraa.

46Babilonia nnommumfa nnyigyei bɛma asase awosow;

ne nteɛteɛmu gyegyeegye wɔ amanaman no mu.

Chinese Contemporary Bible (Simplified)

耶利米书 50:1-46

审判巴比伦的预言

1论到迦勒底人居住的巴比伦,耶和华对耶利米先知说:

2“你要向列国宣告,

你要竖起旗帜毫不隐瞒地宣告,

巴比伦要沦陷了!

它的神明彼勒必蒙羞,

米罗达必惊慌;

巴比伦的神像都蒙羞,

偶像都必惊慌。

3因为有一个来自北方的国家要攻击它,

使它荒凉、人畜绝迹。’”

4耶和华说:“那时,以色列人要与犹大人一同哭着来寻求他们的上帝耶和华。 5他们必打听前往锡安的路,朝锡安走去。他们必凭不会被遗忘的永恒之约归附耶和华。 6我的子民成了一群迷路的羊,他们的牧人使他们步入歧途,在高山丘陵间流浪,忘了自己的安歇之处。 7敌人遇见他们,就吞噬他们,还说,‘我们没有错!这是因为他们冒犯了他们真正的安歇之处——耶和华,他们祖先的盼望——耶和华。’ 8我的子民啊,你们要逃离巴比伦,离开迦勒底人的土地,要像带领羊群的公山羊一样离开。 9看啊,我要使来自北方的列强联合起来攻打巴比伦,他们要列阵攻占它,他们的勇士箭术高超,百发百中。 10他们要在迦勒底肆意掳掠,直到心满意足。这是耶和华说的。

11“抢夺我产业的巴比伦人啊,

你们欢喜快乐,

像草场上欢跳的母牛犊,

又像嘶鸣的公马。

12生养你们的母亲巴比伦将羞愧难当,

蒙受耻辱,

排在列国之末,

沦为干旱的荒漠。

13由于耶和华的愤怒,

巴比伦必无人居住,

荒凉不堪。

她满目疮痍,

令路人惊惧、嗤笑。

14弓箭手啊,你们要列阵围攻巴比伦

向她猛射,

不要吝啬箭枝,

因为她得罪了耶和华。

15你们要从四面向她吶喊,

她必投降,

她的堡垒将倾倒,

城墙将坍塌,

因为耶和华要报应她。

你们要向她复仇,

她怎样对待别人,

你们也要怎样对待她。

16你们要铲除在巴比伦撒种的和收割的。

为躲避敌人的刀剑,

人们各自逃到故土亲族那里。

17以色列人是一群被狮子驱散的羊,先被亚述王吞噬,后被巴比伦尼布甲尼撒咬碎骨头。” 18以色列的上帝——万军之耶和华说:“看啊,我要像惩罚亚述王一样惩罚巴比伦王和他的国家。 19我要带领以色列人返回他们的草场,让他们在迦密巴珊吃草,在以法莲基列的山上吃得饱足。 20那时,在以色列必找不到过犯,在犹大必找不到罪恶,因为我必赦免我保留下来的余民。这是耶和华说的。

21“你们要去攻打米拉大翁比割的居民,

照我的命令彻底消灭他们。

这是耶和华说的。

22巴比伦境内传来战争和大毁灭的声音。

23威震天下的锤子巴比伦怎么被砍断、打碎了!

它的下场令列国震惊。

24巴比伦啊,我给你设下了陷阱,

你在懵然不知中被捉住,

因为你与耶和华为敌。

25耶和华已打开祂的军库,

取出倾泻祂愤怒的兵器。

因为主——万军之耶和华要惩罚迦勒底人。

26你们要从远方前来攻打巴比伦

打开她的粮仓,

使她沦为一堆废墟,

彻底毁灭她,不留一物。

27你们要杀掉她所有的士兵,

把他们全部屠杀。

他们大祸临头了,

惩罚他们的日子到了。

28“从巴比伦逃出来的人在锡安述说我们的上帝耶和华如何报仇,为祂的圣殿报仇。

29“要召集所有的弓箭手来攻打巴比伦,在她四围扎营,不让一人漏网。要照她的所作所为报应她;她怎样对待别人,也要怎样对待她,因为她藐视耶和华——以色列的圣者。 30她的青年要倒毙街头,那时她所有的战士都要灭亡。”这是耶和华说的。

31“主——万军之耶和华说,

‘狂傲的人啊,我要与你为敌,

我惩罚你的时候到了。

32狂傲的人要踉踉跄跄,

跌倒在地,无人扶起。

我要焚烧她的城邑,

使她周围的一切化为灰烬。’”

33万军之耶和华说:“以色列人和犹大人要一同受压迫,掳走他们的人必控制他们,不肯释放他们。 34但他们的救赎主——万军之耶和华有伟大的能力,祂必为他们申冤,使他们的家园安宁,使巴比伦的居民不得安宁。”

35耶和华说:

“敌人要攻击巴比伦的居民及其首领和谋士;

36敌人要攻击巴比伦的假先知,

使他们显出愚昧;

敌人要攻击巴比伦的勇士,

使他们充满恐惧;

37敌人要攻击巴比伦人的战车战马和他们的盟军,

使他们柔弱得像妇女;

敌人要攻打他们的库房,

肆意抢夺他们的财宝。

38旱灾必临到巴比伦

使那里的河流干涸,

因为那里偶像遍地,

人们都沉迷于祭拜神像。

39“因此,巴比伦必杳无人烟,永远荒凉,成为豺狼等野兽出没之地、鸵鸟的栖身之所。 40上帝要毁灭巴比伦,像毁灭所多玛蛾摩拉及其周围的城邑一样,使那里人烟绝迹。这是耶和华说的。

41“看啊,大军要从北方而来,

一个强国及其盟军要从地极而来。

42巴比伦人啊,他们残忍无道,

手持弓箭和矛枪,

骑着战马,

列阵攻击你们,

声势如翻腾的大海。

43巴比伦王闻风丧胆,

四肢发软,

像分娩的妇人一样痛苦不堪。

44“看啊,我必在瞬间把巴比伦人赶离家园,如约旦河边丛林中跳出的狮子赶散草场的羊群。我要派我拣选的人统治这地方。谁能与我相比?谁能与我较量?哪位首领能抵抗我?”

45因此,你们要听听耶和华攻击巴比伦的策略,听听祂攻击迦勒底人的计划。他们的孩子要被拖走,他们的家园要被毁灭。 46巴比伦被毁灭的消息震动天下,呼喊声传到列国。