Wogye Israel Si Hɔ
1Asɛm a efi Awurade nkyɛn baa Yeremia hɔ ni: 2“Sɛɛ na Awurade, Israel Nyankopɔn, se: ‘Kyerɛw nsɛm a maka akyerɛ wo nyinaa gu nhoma mu. 3Nna bi reba,’ sɛnea Awurade se, ‘a mede me nkurɔfo Israelfo ne Yudafo befi nnommum mu asan aba na mede wɔn aba asase a mede maa wɔn agyanom sɛ wɔmfa ntena so no so,’ Awurade na ose.”
4Eyi ne nsɛm a Awurade ka faa Israel ne Yuda ho: 5“Nea Awurade se ni:
“ ‘Akomatu nteɛteɛmu na mete,
mete basabasayɛ, na ɛnyɛ asomdwoe.
6Mummisa na munhu:
Ɔbarima betumi awo mma ana?
Afei, adɛn nti na mihu ɔbarima hoɔdenfo biara
sɛ ne nsa gu ne yafunu so te sɛ ɔbea a ɔwɔ awoko mu,
na anim biara ayɛ bosaa saa?
7Sɛnea da no bɛyɛ hu afa!
Da biara renyɛ sɛ ɛno.
Ɛbɛyɛ amanehunu bere ama Yakob,
nanso wobeyi no afi mu.
8“ ‘Saa da no,’ Asafo Awurade na ose,
‘Mebubu konnua no afi wɔn kɔn mu,
na matetew wɔn nkyehama no mu;
ananafo remfa wɔn nyɛ nkoa bio.
9Na mmom wɔbɛsom Awurade, wɔn Nyankopɔn
ne Dawid, wɔn hene,
a mɛpagyaw no ama wɔn.
10“ ‘Enti nsuro, Yakob, me somfo;
mma wʼaba mu mmu, Israel,’
nea Awurade se ni.
‘Nokware, megye wo afi akyirikyiri,
ne wʼasefo afi wɔn nnommum asase so.
Yakob bɛsan anya asomdwoe ne bammɔ
na obiara renhunahuna no bio.
11Me ne wo wɔ hɔ na megye wo nkwa,’
Awurade na ose.
‘Ɛwɔ mu, mesɛe amanaman no nyinaa pasaa,
emu na mebɔ mo ahwete kɔ,
nanso merensɛe mo korakora.
Mɛteɛteɛ mo, nanso mɛyɛ no wɔ trenee kwan so;
meremma mo mfa mo ho nni koraa a merentwe mo aso.’
12“Sɛɛ na Awurade se:
“ ‘Wʼapirakuru ayɛ akisikuru,
na wontumi nsa.
13Obiara nni hɔ a ɔbɛka bi ama wo,
wo kuru no rennya aduru,
na worennya ayaresa.
14Wʼapamfo nyinaa werɛ afi wo;
wo ho biribiara mfa wɔn ho.
Mabɔ wo sɛnea wo tamfo bɛyɛ
na matwe wʼaso sɛnea otirimɔdenfo bɛtwe,
efisɛ wʼafɔdi so dodo
na wʼamumɔyɛ nso dɔɔso.
15Adɛn nti na wusu dennen wɔ wʼapirakuru,
wo yawdi a ano nni aduru no ho?
Wʼafɔdi kɛse ne wʼamumɔyɛ bebrebe nti
na mede saa nneɛma yi ayɛ wo.
16“ ‘Nanso wɔbɛsɛe wɔn a wɔsɛe mo;
mo atamfo nyinaa bɛkɔ nnommum mu.
Wɔn a wɔfow mo no wɔbɛfow wɔn
wɔn a wɔtow hyɛɛ mo so no, mɛtow ahyɛ wɔn so.
17Nanso mɛma wo ahoɔden bio
na masa wʼapirakuru,’
Awurade na ose,
‘efisɛ wɔfrɛ wo nea wɔapam no,
Sion a wo ho nhia obiara.’ ”
18Sɛɛ na Awurade se:
“ ‘Mɛsan de Yakob ntamadan mu ahonyade aba
na manya ayamhyehye ama nʼatenae ahorow no;
wɔbɛkyekye kuropɔn no bio wɔ ne mmubui so,
na ahemfi no besi nea ɛsɛ sɛ esi.
19Wɔn mu na aseda nnwom befi aba
ne ahosɛpɛw nnyigyei.
Mɛma wɔadɔɔso,
na wɔn dodow no so rentew;
mɛhyɛ wɔn anuonyam,
na wɔremmu wɔn abomfiaa.
20Wɔn mma bedi yiye sɛ kan no,
mɛma wɔn asafo atim wɔ mʼanim;
wɔn a wɔhyɛ wɔn so nyinaa mɛtwe wɔn aso.
21Wɔn kannifo bɛyɛ wɔn ankasa nipa;
na wɔn sodifo befi wɔn mu.
Mɛka no abata me ho na wabɛn me,
na hena na ɔde ne ho bɛma
sɛ ɔbɛbɛn me?’ ”
Awurade na ose.
22“ ‘Enti mobɛyɛ me nkurɔfo,
na mayɛ mo Nyankopɔn.’ ”
23Hwɛ, Awurade ahum
betu abufuwhyew mu,
mfɛtɛ bedi kyinhyia wɔ
amumɔyɛfo mpampam.
24Awurade abufuw rennwo
kosi sɛ obewie
ne koma mu nhyehyɛe nyinaa.
Nna a ɛreba no mu no
mobɛte eyi ase.
رجوع المسبيين
1ثُمَّ أَوْحَى الرَّبُّ بِهَذِهِ النُّبُوءَةِ إِلَى إِرْمِيَا قَائِلاً: 2هَذَا مَا يُعْلِنُهُ الرَّبُّ إِلَهُ إِسْرَائِيلَ: «دَوِّنْ فِي كِتَابٍ كُلَّ مَا أَمْلَيْتُهُ عَلَيْكَ، 3هَا أَيَّامٌ مُقْبِلَةٌ أَرُدُّ فِيهَا سَبْيَ شَعْبِي إِسْرَائِيلَ وَيَهُوذَا، وَأُعِيدُهُمْ إِلَى الأَرْضِ الَّتِي أَعْطَيْتُهَا لِآبَائِهِمْ فَيَرِثُونَهَا».
4ثُمَّ خَاطَبَ الرَّبُّ إِسْرَائِيلَ وَيَهُوذَا: بِهَذَا الْكَلامِ: 5«هَذَا مَا يُعْلِنُهُ الرَّبُّ: سَمِعْنَا صُرَاخَ رُعْبٍ. عَمَّ الْفَزَعُ وَانْقَرَضَ السَّلامُ. 6اسْأَلُوا وَتَأَمَّلُوا: أَيُمْكِنُ لِلرَّجُلِ أَنْ يَحْمِلَ؟ إِذاً مَالِي أَرَى كُلَّ رَجُلٍ يَضَعُ يَدَيْهِ عَلَى حَقْوَيْهِ كَامْرَأَةٍ تُقَاسِي مِنَ الْمَخَاضِ، وَقَدِ اكْتَسَى كُلُّ وَجْهٍ بِالشُّحُوبِ؟ 7مَا أَرْهَبَ ذَلِكَ الْيَوْمَ إِذْ لَا مَثِيلَ لَهُ! هُوَ زَمَنُ ضِيقٍ عَلَى ذُرِّيَّةِ يَعْقُوبَ، وَلَكِنَّهَا سَتَنْجُو مِنْهُ. 8فِي ذَلِكَ الْيَوْمِ، يَقُولُ الرَّبُّ الْقَدِيرُ، أُحَطِّمُ أَنْيَارَ أَعْنَاقِهِمْ، وَأَقْطَعُ رُبُطَهُمْ، فَلا يَسْتَعْبِدُهُمْ غَرِيبٌ فِيمَا بَعْدُ. 9بَلْ يَخْدِمُونَ الرَّبَّ إِلَهَهُمْ، وَدَاوُدَ مَلِكَهُمُ الَّذِي أُقِيمُهُ لَهُمْ.
10فَلا تَفْزَعْ يَا عَبْدِي يَعْقُوبَ، وَلا تَجْزَعْ يَا إِسْرَائِيلُ، فَإِنِّي أُخَلِّصُكَ مِنَ الْغُرْبَةِ، وَأُنْقِذُ ذُرِّيَّتَكَ مِنْ أَرْضِ سَبْيِهِمْ، فَيَرْجِعُ نَسْلُ إِسْرَائيلَ وَيَطْمَئِنُّ وَيَسْتَرِيحُ مِنْ غَيْرِ أَنْ يُضَايِقَهُ أَحَدٌ. 11لأَنِّي مَعَكَ لأُخَلِّصَكَ، يَقُولُ الرَّبُّ، فَأُبِيدُ جَمِيعَ الأُمَمِ الَّتِي شَتَّتُّكَ بَيْنَهَا. أَمَّا أَنْتَ فَلَنْ أُفْنِيَكَ بَلْ أُؤَدِّبَكَ بِالْحَقِّ وَلا أُبَرِّئَكَ تَبْرِئَةً كَامِلَةً». 12لأَنَّ هَذَا مَا يُعْلِنُهُ الَّربُّ: «إِنَّ جُرْحَكِ لَا شِفَاءَ لَهُ وَضَرْبَتَكِ لَا عِلاجَ لَهَا. 13إِذْ لَا يُوْجَدُ مَنْ يُدَافِعُ عَنْ دَعْوَاكِ، وَلا دَوَاءَ لِجُرْحِكِ، وَلا دَوَاءَ لَكِ. 14قَدْ نَسِيَكِ مُحِبُّوكِ، وَأَهْمَلُوكِ إِهْمَالاً، لأَنِّي ضَرَبْتُكِ كَمَا يَضْرِبُ عَدُوٌّ، وَعَاقَبْتُكِ عِقَابَ مُبْغِضٍ قَاسٍ، لأَنَّ إِثْمَكِ عَظِيمٌ وَخَطَايَاكِ مُتَكَاثِرَةٌ. 15لِمَاذَا تَنُوحِينَ مِنْ ضَرْبَتِكِ؟ إِنَّ جُرْحَكِ مُسْتَعْصٍ مِنْ جَرَّاءِ إِثْمِكِ الْعَظِيمِ وَخَطَايَاكِ الْمُتَكَاثِرَةِ، لِهَذَا أَوْقَعْتُ بِكِ الْمِحَنَ. 16وَلَكِنْ سَيَأْتِي يَوْمٌ يُفْتَرَسُ فِيهِ جَمِيعُ مُفْتَرِسِيكِ وَيَذْهَبُ جَمِيعُ مَضَايِقِيكِ إِلَى السَّبْي، وَيُصْبِحُ نَاهِبُوكِ مَنْهُوبِينَ، 17لأَنِّي أَرُدُّ لَكِ عَافِيَتَكِ وَأُبْرِئُ جِرَاحَكِ، يَقُولُ الرَّبُّ، لأَنَّكِ دُعِيتِ مَنْبُوذَةً، صِهْيَوْنَ الَّتِي لَا يَعْبَأُ بِها أَحَدٌ».
18وَهَذَا مَا يُعْلِنُهُ الرَّبُّ: «هَا أَنَا أَرُدُّ سَبْيَ ذُرِّيَّةِ يَعْقُوبَ إِلَى مَنَازِلِهِمْ، وَأَرْحَمُ مَسَاكِنَهُمْ، فَتُبْنَى الْمَدِينَةُ عَلَى رَابِيَتِهَا، وَيَنْتَصِبُ الْقَصْرُ كَالْعَهْدِ بِهِ. 19وَتَصْدُرُ عَنْهُمْ تَرَانِيمُ الشُّكْرِ مَعَ أَهَازِيجِ أَصْوَاتِ الْمُطْرِبِينَ، وَأُكَثِّرُهُمْ فَلا يَكُونُونَ قِلَّةً، وَأُكْرِمُهُمْ فَلا يَسْتَذِلُّونَ. 20وَيَكُونُ أَبْنَاؤُهُمْ مُفْلِحِينَ كَمَا فِي الْعَهْدِ الْغَابِرِ، وَيَثْبُتُ جُمْهُورُهُمْ أَمَامِي، وَأُعَاقِبُ جَمِيعَ مُضَايِقِيهِمْ. 21وَيَكُونُ قَائِدُهُمْ مِنْهُمْ، وَيَخْرُجُ حَاكِمُهُمْ مِنْ وَسَطِهِمْ فَأَسْتَدْنِيهِ فَيَدْنُو مِنِّي، إِذْ مَنْ يَجْرُؤُ عَلَى الاقْتِرَابِ مِنِّي مِنْ نَفْسِهِ؟ 22وَتَكُونُونَ لِي شَعْباً وَأَكُونُ لَكُمْ إِلَهاً».
23انْظُرُوا، هَا عَاصِفَةُ غَضَبِ الَّربِّ قَدْ تَفَجَّرَتْ، زَوْبَعَةٌ هَائِجَةٌ تَثُورُ فَوْقَ رُؤُوسِ الأَشْرَارِ. 24لَنْ يَرْتَدَّ غَضَبُ الرَّبِّ الْمُحْتَدِمُ حَتَّى يُنْجِزَ وَيُنَفِّذَ مَقَاصِدَ فِكْرِهِ. وَهَذَا مَا سَتَفْهَمُونَهُ فِي آخِرِ الأَيَّامِ.