Nnwom 41 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Nnwom 41:1-13

Dwom 41

Dawid dwom.

1Nhyira ne onipa a mmɔborɔni asɛm ho hia no;

Awurade gye no wɔ amanehunu bere mu.

2Awurade bɛbɔ ne ho ban na wakora ne kra;

obehyira no wɔ asase no so;

ɔrennyaa no mma nʼatamfo apɛde.

3Awurade bɛhwɛ no wɔ ne yare mpa so

na wagye no asi hɔ.

4Mekae se, “Ao Awurade hu me mmɔbɔ;

sa me yare, efisɛ mayɛ bɔne atia wo.”

5Mʼatamfo de adwene bɔne ka fa me ho se:

“Da bɛn na obewu ama ne din ayera?”

6Bere biara a obi ba me nkyɛn no,

ɔka atosɛm, na ne koma hɔre dinsɛe;

ofi adi kɔ a, ɔde kodi nseku.

7Mʼatamfo nyinaa keka asomsɛm fa me ho;

wosusuw bɔne ma me na wɔka se:

8“Ɔyare bɔne bi abɔ no;

ɔrensɔre mfi nea ɔda hɔ bio.”

9Mpo me yɔnko pa ara a mede me ho too no so,

nea me ne no too nsa didii no,

asɔre atia me.

10Nanso wo, Awurade, hu me mmɔbɔ;

ma me so, na mintua wɔn so ka.

11Minim sɛ wʼani sɔ me,

na me tamfo renni me so nkonim.

12Me nokwaredi mu, wukura me mu

na wode me gyina wʼanim afebɔɔ.

13Nhyira nka Awurade, Israel Nyankopɔn,

nnɛ ne daa nyinaa.

Amen! ne Amen!

Ketab El Hayat

مزمور 41:1-13

الْمَزْمُورُ الْحَادِي وَالأَرْبَعُونَ

لِقَائِدِ الْمُنْشِدِينَ، مَزْمُورٌ لِدَاوُدَ

1طُوبَى لِلْمُتَرَفِّقِ بِالْمِسْكِينِ، فَإِنَّ الرَّبَّ يُنْقِذُهُ فِي يَوْمِ الشَّرِّ. 2الرَّبُّ يَحْفَظُهُ وَيُحْيِيهِ وَيُسْعِدُهُ فِي الأَرْضِ، وَلَا يُسَلِّمُهُ إِلَى مَقَاصِدِ أَعْدَائِهِ. 3يَعْضُدُهُ الرَّبُّ عَلَى فِرَاشِ الأَلَمِ، وَيَرُدُّ عَافِيَتَهُ.

4وَأَنَا قُلْتُ: يَا رَبُّ ارْحَمْنِي! أَبْرِئْ نَفْسِي لأَنِّي قَدْ أَخْطَأْتُ إِلَيْكَ. 5أَعْدَائِي يَتَآمَرُونَ عَلَيَّ بِالشَّرِّ وَيَقُولُونَ: «مَتَى يَمُوتُ وَيَنْقَرِضُ اسْمُهُ؟» 6إِنْ أَقْبَلَ لِيَرَانِي، يُبْدِي لِي نِفَاقاً وَيُضْمِرُ فِي قَلْبِهِ شَرّاً يُشِيعُهُ عَنِّي حَالَمَا يُفَارِقُنِي. 7جَمِيعُ مُبْغِضِيَّ يَتَهَامَسُونَ عَلَيَّ، وَيَتَآمَرُونَ عَلَى إِيذَائِي 8قَائِلِينَ: «قَدِ اعْتَرَاهُ دَاءٌ عُضَالٌ، وَلَنْ يَقُومَ مِنْ فِرَاشِهِ أَبَداً». 9حَتَّى صَدِيقِي الْمُلازِمُ لِي الَّذِي وَثِقْتُ بِهِ، الآكِلُ مِنْ طَعَامِي قَدِ انْقَلَبَ عَلَيَّ، وَرَفَعَ عَلَيَّ عَقِبَهُ.

10أَمَّا أَنْتَ يَا رَبُّ فَارْحَمْنِي وَاشْفِنِي، فَأُجَازِيَهُمْ. 11قَدْ أَدْرَكْتُ أَنِّي حَظِيتُ بِرِضَاكَ (حِينَ نَصَرْتَنِي) فَلَمْ يُطْلِقْ عَلَيَّ عَدُوِّي هُتَافَ الظَّفَرِ 12فَإِنَّكَ تَدْعَمُنِي فِي كَمَالِي، وَتُقِيمُنِي فِي مَحْضَرِكَ إِلَى الأَبَدِ. 13تَبَارَكَ الرَّبُّ إِلَهُ إِسْرَائِيلَ، مِنَ الأَزَلِ وَإِلَى الأَبَدِ. آمِين فَآمِين.