Nnwom 148 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Nnwom 148:1-14

Dwom 148

1Monkamfo Awurade!

Monkamfo Awurade mfi ɔsorosoro,

monkamfo no wɔ ɔsoro sorɔnsorɔmmea.

2Nʼabɔfo nyinaa, monkamfo no,

ne ɔsoro asafo nyinaa, monkamfo no.

3Owia ne ɔsram, monkamfo no,

nsoromma a ɛhyerɛn nyinaa, monkamfo no.

4Monkamfo no, ɔsoro mu soro

ne mo nsu a mowɔ ɔsoro atifi.

5Momma wɔn nyinaa nkamfo Awurade din,

efisɛ ɔno na ɔhyɛ ma wɔbɔɔ wɔn.

6Ɔde wɔn sisii hɔ afebɔɔ;

na ɔmaa ɔhyɛ nsɛm bi a ɛrentwa mu da.

7Monkamfo Awurade mfi asase so,

mo po kɛse mu abɔde ne po bun nyinaa,

8anyinam ne mparuwbo, sukyerɛmma ne omununkum,

ahum a moyɛ nʼapɛde,

9mo mmepɔw ne nkoko nyinaa,

nnua a ɛsow aba ne sida nyinaa,

10nwura mu mmoa ne anantwi,

abɔde nketewa ne nnomaa a wotu,

11asase ne amanaman nyinaa so ahemfo,

mo mmapɔmma ne asase sodifo nyinaa,

12mmerante ne mmabaa,

mmasiriwa ne mmofra nso.

13Ma wɔnkamfo Awurade din,

na ne din so sen din biara;

nʼanuonyam korɔn wɔ asase ne ɔsoro so.

14Wapagyaw mmɛn bi ama ne nkurɔfo,

nʼahotewfo nyinaa nkamfo;

Israelfo, nnipa a wɔda ne koma so no nkamfo.

Monkamfo Awurade.

Ketab El Hayat

مزمور 148:1-14

الْمَزْمُورُ الْمِئَةُ وَالثَّامِنُ وَالأَرْبَعُونَ

1هَلِّلُويَا! سَبِّحُوا الرَّبَّ مِنَ السَّمَاوَاتِ. سَبِّحُوهُ فِي الأَعَالِي. 2سَبِّحُوهُ يَا جَمِيعَ مَلائِكَتِهِ. سَبِّحُوهُ يَا جَمِيعَ أَجْنَادِهِ. 3سَبِّحِيهِ يَا شَمْسُ وَيَا قَمَرُ. سَبِّحِيهِ يَا جَمِيعَ الكَوَاكِبِ المُشْرِقَةِ. 4سَبِّحِيهِ يَا سَمَاءَ السَّمَاوَاتِ، وَيَا أَيَّتُهَا السُّحُبُ الَّتِي فَوْقَ الجَلَدِ. 5لِتُسَبِّحْ هَذِهِ اسْمَ الرَّبِّ، لأَنَّهَا بِأَمْرِهِ خُلِقَتْ، 6وَثَبَّتَهَا إِلَى الدَّهْرِ وَالأَبَدِ، وَاضِعاً لَهَا حَدّاً لَا تَتَجَاوَزُهُ.

7سَبِّحِي الرَّبَّ مِنْ عَلَى الأَرْضِ يَا وُحُوشَ الْبَحْرِ وَيَا كُلَّ اللُّجَجِ. 8أَيَّتُهَا النَّارُ وَالْبَرَدُ، وَالثَّلْجُ والضَّبَابُ، الرِّيحُ الْعَاصِفَةُ الْمُنَفِّذَةُ لأَمْرِهِ، 9الْجِبَالُ وَالتِّلالُ جَمِيعاً، الأَشْجَارُ الْمُثْمِرَةُ وَالأَرْزُ كُلُّهُ، 10الْحَيْوَانَاتُ الْبَرِّيَّةُ وَالْمَوَاشِي كُلُّهَا، الزَّوَاحِفُ وَالطُّيُورُ. 11مُلُوكُ الأَرْضِ وَجَمِيعُ الشُّعُوبِ وَحُكَّامُ الأَرْضِ وَجَمِيعُ الرُّؤَسَاءِ، 12الْفِتْيَانُ وَالْفَتَيَاتُ وَالشُّيُوخُ وَالشُّبَّانُ، 13لِيُسَبِّحُوا اسْمَ الرَّبِّ، لأَنَّهُ وَحْدَهُ مُتَعَالٍ. مَجْدُهُ فَوْقَ الأَرْضِ وَالسَّمَاوَاتِ. 14يَرْفَعُ رَأْسَ شَعْبِهِ إِكْرَاماً لِكُلِّ أَتْقِيَائِهِ، لِبَنِي إِسْرَائِيلَ الشَّعْبِ الْمُقَرَّبِ إِلَيْهِ. هَلِّلُويَا.