Hiob 39 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Hiob 39:1-30

1“So wunim bere a bepɔw so mmirekyi wowo?

Woahwɛ, ahu bere a ɔforote nyinsɛn ne ba?

2So woakan asram dodow a wɔde nyinsɛn?

Wunim bere a wɔwo ana?

3Wɔkotow wowo wɔn mma;

wɔn awoko yaw to twa.

4Wɔn mma nyin ahoɔden so wɔ wuram;

na wogyaw wɔn awofo hɔ a wɔnnsan nkɔ wɔn nkyɛn bio.

5“Hena na ɔma wuram afurum fa ne ho di?

Hena na ɔsan ne hama?

6Mede asase kesee maa no sɛ ne fi,

ne nkyene asase tamaa sɛ nʼatenae.

7Ɔserew kurom gyegyeegyeyɛ;

na ɔnte ɔkafo nteɛteɛmu.

8Okyinkyin mmepɔw no so sɛ ne didibea

ɛhɔ na okyin hwehwɛ wura amono biara.

9“Ɛko bɛpene sɛ ɔbɛsom wo ana?

Ɔbɛtena wo mmoa adididaka nkyɛn anadwo ana?

10Wubetumi asa no wɔ funtumfiri so ana?

Ɔbɛfɛntɛm aku a ɛda wʼakyi no ana?

11Wubetumi de wo ho ato no so esiane nʼahoɔden dodo nti?

Wubegyaw wʼadwuma a ɛyɛ den no ama no ana?

12Wugye di sɛ ɔde wʼaburow bɛba

na waboa ano de akɔ awiporowbea ana?

13“Sohori bɔ ne ntaban mu anigye so,

nanso wontumi mfa ntoto asukɔnkɔn de ho.

14Ɔtow ne nkesua gu asase so

ma mfutuma ka no hyew,

15ɛmfa ne ho sɛ ɛnan bi bɛpɛtɛw no,

sɛ wuram aboa bi betiatia so.

16Ɔbɔ ne mma atirimɔden sɛnea wɔnyɛ ne dea;

ɛmfa ne ho sɛ nʼadwuma bɛyɛ ɔkwa,

17efisɛ Onyankopɔn amma no nyansa

wamma no nhumu biara.

18Nanso sɛ ɔtrɛw ne ntaban mu tu mmirika a,

ɔserew ɔpɔnkɔ ne ne sotefo.

19“Wo na woma ɔpɔnkɔ no nʼahoɔden

anaa woma ne kɔn mu nwi kuhaa no?

20Wo na woma no huruw te sɛ mmoadabi,

na ɔde ne nkotɔ hunahuna ana?

21Ɔde ne nan tintim fam dennen, na nʼani gye nʼahoɔden mu,

na afei ɔbɔ wura ɔko mu.

22Ɔmmɔ hu, na onsuro biribiara;

ohu afoa a onguan.

23Bɛmma wosow wɔ ne nkyɛn mu boha mu,

na peaw ne pɛmɛ nso di ahim wɔ ne ho.

24Ofi ahopere mu de nʼano sisi fam;

na sɛ wɔhyɛn torobɛnto a ontumi nnyina faako.

25Sɛ torobɛnto hyɛn a ɔka se, ‘Wiɛ!’

ɔte ɔko ho hua fi akyirikyiri,

ɔsahene no nteɛmu ne ɔko mu osebɔ.

26“Wo nyansa na ɛma akoroma tu

na ɔtrɛw ne ntaban mu fa anafo?

27Wo na wohyɛ ɔkɔre ma no tu kɔ sorosoro

kɔyɛ ne berebuw wɔ hɔ?

28Ɔbotan mu na ɔte na ɛhɔ na ɔda;

ɔbotan sorɔnsorɔn yɛ nʼabandennen.

29Ɛhɔ na ofi kɔhwehwɛ nʼaduan;

nʼani hu ade a ɛwɔ akyirikyiri.

30Mogya yɛ ne mma aduan,

na faako a atɔfo wɔ no, ɛhɔ na ɔwɔ.”

Ketab El Hayat

أيوب 39:1-30

1هَلْ تُدْرِكُ مَتَى تَلِدُ أَوْعَالُ الصُّخُورِ أَمْ تَرْقُبُ مَخَاضَ الأَيَائِلِ؟ 2هَلْ تَحْسُبُ أَشْهُرَ حَمْلِهِنَّ، وَتَعْلَمُ مِيعَادَ وَضْعِهِنَّ، 3حِينَ يَجْثُمْنَ لِيَضَعْنَ صِغَارَهُنَّ، وَيتَخَلَّصْنَ مِنْ آلامِ مَخَاضِهِنَّ؟ 4تَكْبُرُ صِغَارُهُنَّ، وَتَنْمُو فِي الْقَفْرِ، ثُمَّ تَشْرُدُ وَلا تَعُودُ.

5مَنْ أَطْلَقَ سَرَاحَ حِمَارِ الْوَحْشِ وَفَكَّ رُبُطَ حِمَارِ الْوَحْشِ؟ 6لِمَنْ أَعْطَيْتُ الصَّحْرَاءَ مَسْكَناً وَالأَرْضَ الْمِلْحِيَّةَ مَنْزِلاً؟ 7فَيَسْخَرَ مِنْ جَلَبَةِ الْمُدُنِ وَلا يَسْمَعَ نِدَاءَ السَّائِقِ؟ 8يَرْتَادُ الْجِبَالَ مَرْعىً لَهُ، وَيَلْتَمِسُ كُلَّ مَا هُوَ أَخْضَرُ، 9أَيَرْضَى الثَّوْرُ الْوَحْشِيُّ أَنْ يَخْدُمَكَ؟ أَيَبِيتُ عِنْدَ مِعْلِفِكَ؟ 10أَتَرْبِطُهُ بِالنِّيرِ لِيَجُرَّ لَكَ الْمِحْرَاثَ، أَمْ يُمَهِّدُ الْوَادِي خَلْفَكَ؟ 11أَتَتَّكِلُ عَلَيْهِ لِقُوَّتِهِ الْعَظِيمَةِ، وَتُكَلِّفُهُ الْقِيَامَ بِأَعْمَالِكَ؟ 12أَتَثِقُ بِعَوْدَتِهِ حَامِلاً إِلَيْكَ حِنْطَتَكَ لِيُكَوِّمَهَا فِي بَيْدَرِكَ؟

13يُرَفْرِفُ جَنَاحَا النَّعَامَةِ بِغِبْطَةٍ، وَلَكِنْ أَهُمَا جَنَاحَانِ مَكْسُوَّانِ بِرِيشِ الْمَحَبَّةِ؟ 14فَهِيَ تَتْرُكُ بَيْضَهَا عَلَى الأَرْضِ لِيَدْفَأَ بِالتُّرَابِ، 15وَتَنْسَى أَنَّ الْقَدَمَ قَدْ تَطَأُ عَلَيْهِ، وَأَنَّ بَعْضَ الْحَيَوَانَاتِ الْكَاسِرَةِ قَدْ تُحَطِّمُهُ. 16إِنَّهَا تُعَامِلُ صِغَارَهَا بِقَسْوَةٍ كَأَنَّهَا لَيْسَتْ لَهَا، غَيْرَ آسِفَةٍ عَلَى ضَيَاعِ تَعَبِهَا، 17لأَنَّ اللهَ قَدْ أَنْسَاهَا الْحِكْمَةَ، وَلَمْ يَمْنَحْهَا نَصِيباً مِنَ الْفَهْمِ. 18وَلَكِنْ مَا إِنْ تَبْسُطُ جَنَاحَيْهَا، لِتَجْرِيَ حَتَّى تَهْزَأَ بِالْفَرَسِ وَرَاكِبِهِ!

19أَأَنْتَ وَهَبْتَ الْفَرَسَ قُوَّتَهُ، وَكَسَوْتَ عُنُقَهُ عُرْفاً؟ 20أَأَنْتَ تَجْعَلُهُ يَثِبُ كَجَرَادَةٍ؟ إنَّ نَخِيرَهُ الْهَائِلَ لَمُخِيفٌ. 21يَشُقُّ الْوَادِي بِحَوَافِرِهِ، وَيَمْرَحُ فِي جَمِّ نَشَاطِهِ، وَيَقْتَحِمُ الْمَعَارِكَ. 22يَسْخَرُ مِنَ الْخَوْفِ وَلا يَرْتَاعُ، وَلا يَتَرَاجَعُ أَمَامَ السَّيْفِ. 23تَصِلُّ عَلَيْهِ جُعْبَةُ السِّهَامِ، وَأَيْضاً بَرِيقُ الرِّمَاحِ وَالْحِرَابِ. 24فِي جَرْيِهِ يَنْهَبُ الأَرْضَ بِعُنْفُوَانٍ وَغَضَبٍ وَلا يَسْتَقِرُّ فِي مَكَانِهِ عِنْدَ نَفْخِ بُوقِ الْحَرْبِ. 25عِنْدَمَا يُدَوِّي صَوْتُ الْبُوقِ يَقُولُ: هَهْ هَهْ! وَيَسْتَرْوِحُ الْمَعْرَكَةَ عَنْ بُعْدٍ، وَيَسْمَعُ زَئِيرَ الْقَادَةِ وَهُتَافَهُمْ.

26أَبِحِكْمَتِكَ يُحَلِّقُ الصَّقْرُ وَيَفْرِدُ جَنَاحَيْهِ نَحْوَ الْجَنُوبِ؟ 27أَبِأَمْرِكَ يُحَلِّقُ النَّسْرُ وَيَجْعَلُ وَكْرَهُ فِي الْعَلاءِ؟ 28يُعَشِّشُ بَيْنَ الصُّخُورِ، وَيَبِيتُ فِيهَا وَعَلَى جُرْفٍ صَخْرِيٍّ يَكُونُ مَعْقَلُهُ. 29مِنْ هُنَاكَ يَتَرَصَّدُ قُوتَهُ، وَتَرْقُبُ عَيْنَاهُ فَرِيسَتَهُ مِنْ بَعِيدٍ. 30وَتَأْكُلُ فِرَاخُهُ أَيْضاً الدِّمَاءَ، وَحَيْثُ تَكُونُ الْجُثَثُ تَتَجَمَّعُ النُّسُورُ».