Hiob 17 – AKCB & NAV

Akuapem Twi Contemporary Bible

Hiob 17:1-16

1Me honhom atɔ beraw,

me nna so atwa,

na ɔda retwɛn me.

2Ampa ara fɛwdifo atwa me ho ahyia;

ɛsɛ sɛ mehwɛ wɔn atutuwpɛ.

3“Ao Onyankopɔn, hyɛ me bɔ a wuhia.

Hena bio na ɔbɛma me bammɔ?

4Wɔato wɔn adwene mu a wɔnte asɛm ase;

enti woremma wonni nkonim.

5Sɛ obi sopa ne nnamfonom de gye akatua a,

ɛbɛhwere ne mma aniwa.

6“Onyankopɔn de me ayɛ asɛm a ɛda obiara ano,

obi a wɔte ntasu gu nʼani so.

7Awerɛhow ama mʼani ayɛ siamoo

me nipadua nyinaa yɛ sunsuma.

8Ɛyɛ atreneefo nwonwa;

wɔn a wodi bem tia wɔn a wonni nyamesu.

9Nanso atreneefo bɛkɔ wɔn anim,

na wɔn a wɔn nsa ho tew no bɛkɔ so anya ahoɔden.

10“Mo nyinaa monsan mmra mmɛsɔ nhwɛ!

Na merennya onyansafo wɔ mo mu.

11Me nna atwa mu, me nhyehyɛe apansam.

Nanso me koma apɛde

12ma anadwo dan awia;

sum mu koraa no hann bɛn.

13Sɛ ofi a mʼani da so nkutoo ne ɔda,

sɛ mesɛw me kɛtɛ wɔ sum mu,

14sɛ meka kyerɛ porɔwee se, ‘Wo yɛ mʼagya,’

ne osunson se, ‘Me na’ anaa ‘Me nuabea’ a,

15na afei mʼanidaso wɔ he?

Hena na obetumi anya anidaso bi ama me?

16Ebesian akɔ owu pon ano ana?

Yɛn nyinaa besian akɔ mfutuma mu ana?”

Ketab El Hayat

أيوب 17:1-16

1تَلِفَتْ رُوحِي وَانْطَفَأَتْ أَيَّامِي، وَالْقَبْرُ مُعَدٌّ لِي. 2الْمُسْتَهْزِئُونَ يُحَاصِرُونَنِي، الَّذِينَ تَشْهَدُ عَيْنِي مُشَاجَرَاتِهِمْ.

3كُنْ لِي ضَامِناً عِنْدَ نَفْسِكَ، إِذْ مَنْ يُمْكِنُ أَنْ يَكُونَ كَفِيلِي؟ 4فَأَنْتَ حَجَبْتَ الْفِطْنَةَ عَنْ قُلُوبِهِمْ، لِذَلِكَ لَنْ تُظْفِرَهُمْ، 5وَلْتَتْلَفْ عُيُونُ أَبْنَاءِ مَنْ يَشِي بِأَصْحَابِهِ طَمَعاً فِي أَمْلاكِهِمْ. 6لَقَدْ جَعَلَنِي مَثَلاً لِلأُمَمِ، وَصَارَ وَجْهِي مَبْصَقَةً. 7كَلَّتْ عَيْنَايَ حُزْناً وَأَصْبَحَتْ أَعْضَائِي كَالظِّلِّ، 8فَزِعَ الْمُسْتَقِيمُونَ مِنْ هَذَا، وَثَارَ الْبَرِيءُ عَلَى الْفَاجِرِ، 9أَمَّا الصِّدِّيقُ فَيَتَمَسَّكُ بِطَرِيقِهِ، وَيَزْدَادُ الطَّاهِرُ الْيَدَيْنِ قُوَّةً.

10وَلَكِنِ ارْجِعُوا جَمِيعُكُمْ، تَعَالَوْا كُلُّكُمْ، فَلا أَجِدُ فِيكُمْ حَكِيماً. 11قَدْ عَبَرَتْ أَيَّامِي، وَتَمَزَّقَتْ مَآرِبِي الَّتِي هِيَ رَغْبَاتُ قَلْبِي. 12يَجْعَلُونَ اللَّيْلَ نَهَاراً، وَعَلَى الرَّغْمِ مِنَ الظُّلْمَةِ يَقُولُونَ: ’إِنَّ النُّورَ قَرِيبٌ!‘ 13إِذَا رَجَوْتُ أَنْ تَكوُنَ الْهَاوِيَةُ مَقَرّاً لِي، وَمَهَّدْتُ فِي الظَّلامِ فِرَاشِي، 14وَإِنْ قُلْتُ لِلْقَبْرِ أَنْتَ أَبِي، وَلِلدُّودِ أَنْتَ أُمِّي أَوْ أُخْتِي، 15فَأَيْنَ إِذاً آمَالِي؟ وَمَنْ يُعَايِنُ رَجَائِي؟ 16أَلا تَنْحَدِرُ إِلَى مَغَالِيقِ الْهَاوِيَةِ، وَنَسْتَقِرُّ مَعاً فِي التُّرَابِ؟»