Hesekiel 21 – AKCB & YCB

Akuapem Twi Contemporary Bible

Hesekiel 21:1-32

Babilonia, Onyankopɔn Atemmu Afoa

1Awurade asɛm baa me nkyɛn se 2“Onipa ba, fa wʼani kyerɛ Yerusalem na kasa tia kronkronbea no. Hyɛ nkɔm tia Israel asase 3na ka kyerɛ no se: ‘Sɛɛ na Awurade se: Me ne wo anya. Mɛtwe mʼafoa afi ne boha mu de ayi atreneefo ne amumɔyɛfo afi mo mu. 4Esiane sɛ merebeyi atreneefo ne amumɔyɛfo afi mo mu nti, mʼafoa befi ne boha mu atia obiara, fi anafo fam kosi atifi fam. 5Afei nnipa nyinaa behu sɛ me Awurade matwe mʼafoa afi ne boha mu na ɛrensan bio.’

6“Enti si apini, onipa ba! Fa koma a abubu ne awerɛhow a ano yɛ den si apini wɔ wɔn anim. 7Na sɛ wobisa wo se, ‘Adɛn nti na woresi apini a?’ Wobɛka se, ‘Ɛyɛ asɛm a ɛreba no nti. Koma biara bɛbotow na nsa biara mu agugow, honhom biara bɛtɔ beraw na kotodwe biara bɛpopo.’ Ɛreba, ɔkwan biara so ɛbɛba, Otumfo Awurade asɛm ni.”

8Awurade asɛm baa me nkyɛn se, 9“Onipa ba, hyɛ nkɔm na ka se, ‘sɛɛ na Awurade se:

“ ‘Afoa bi, afoa bi,

wɔasew ano, atwiw ho,

10wɔasew ano ama akunkumakunkum no,

wɔatwiw ho ma etwa yerɛw yerɛw sɛ anyinam!

“ ‘Ɛsɛ sɛ yɛsɛpɛw yɛn ho wɔ me babarima Yuda ahempema ho ana? Afoa no mfa pema biara a ɛte saa no nyɛ hwee.

11“ ‘Wɔayi afoa no asi hɔ sɛ wontwitwiw ho,

sɛ wɔmfa nsa nkura mu;

wɔasew ano, atwiw ho,

ayɛ no krado ama owudifo no.

12Su na twa adwo, onipa ba,

efisɛ etia me nkurɔfo;

etia Israel mmapɔmma nyinaa.

Wɔagyaa wɔn ama afoa no

aka me nkurɔfo ho.

Enti fa wo nsa gu wo ti so.

13“ ‘Sɔhwɛ bɛba ampa ara. Na sɛ Yuda ahempema a afoa no mfa no nyɛ hwee no nni hɔ a dɛn na wɔbɛyɛ? Otumfo Awurade asɛm ni.’

14“Enti onipa ba, hyɛ nkɔm

na bɔ wo nsam.

Ma afoa no ntwitwa mprenu,

mpo mprɛnsa.

Ɛyɛ akunkumakunkum afoa,

akunkumakunkum kɛse no afoa,

a ɛba wɔn so fi afanan nyinaa.

15Ɛbɛma koma nyinaa abotow

na atɔfo adɔɔso,

mede akunkumakunkum afoa no asisi

wɔn apon nyinaa ano.

Hwɛ! Wɔatono no sɛ entwa yerɛw yerɛw sɛ anyinam,

wɔaso mu ama akunkumakunkum.

16Wo afoa, twa kɔ nifa,

na twa kɔ benkum,

nea wo dade bɛfa biara.

17Me nso, mɛbɔ me nsam,

na mʼabufuwhyew ano bedwo

Me Awurade na makasa no.”

18Awurade asɛm baa me nkyɛn se: 19“Onipa ba, bɔ akwan abien na Babiloniahene afoa no mfa so, na ne abien no nyinaa mfi ase wɔ ɔman koro mu. Fa akwankyerɛde si nkwanta a ɛman kɔ kuropɔn no mu no so. 20Bɔ ɔkwan baako a afoa no bɛfa so ako atia Amonfo Raba ne baako nso a ebetia Yuda ne Yerusalem a wɔabɔ ho ban no. 21Na Babiloniahene begyina akwan abien no nkwanta so ahwehwɛ nkɔmhyɛ, ɔde agyan bɛbɔ ntonto, akɔ abisa wɔ nʼahoni nkyɛn, na wahwɛ mmrɛbo mu. 22Ne nsa nifa mu na ntonto a ɛbɛbɔ Yerusalem no bɛkɔ, na hɔ na wɔbɛhyehyɛ oburuw adwennini, de ama okum kɛse no. Afei wɔde osebɔ bɛma oburuw nnua no so apempem apon no, wɔbɛyɛ mpempe na wɔasisi pampim. 23Ɛbɛyɛ sɛ atoro nkɔm ama wɔn a wɔne no ayɛ apam, nanso ɔbɛkaakae wɔn afɔdi na wafa wɔn nnommum.

24“Enti sɛɛ na Otumfo Awurade se: ‘Esiane sɛ mo saa nkurɔfo yi nam mo atuatew so akae me mo afɔdi, de ada mo bɔne a moyɛ nyinaa adi, sɛ moayɛ eyi nti, wɔbɛfa mo nnommum.

25“ ‘Wo ɔkɔntɔnkye ne Israel hene ba otirimɔdenfo a wo da adu, wo a wʼasotwe bere adu ne mpɔmpɔnso, 26sɛɛ na Otumfo Awurade se: Tu abotiri no, yi ahenkyɛw no. Ɛrenyɛ sɛnea na ɛte kan no: Wɔbɛma nea abrɛ ase no so; nea ama ne ho so nso, wɔabrɛ no ase. 27Ɔsɛe! Ɔsɛe! Mɛyɛ no ɔsɛe! Ɛrensi ne dedaw mu bio kosi sɛ ɔbɛba nea ɛyɛ ne de no nkyɛn, ɔno na mede bɛma no.’

28“Na wo, onipa ba, hyɛ nkɔm ka se, ‘Sɛɛ na Otumfo Awurade ka fa Amonfo ne wɔn ahohorabɔ ho:

“ ‘Afoa bi, afoa bi,

wɔatwe ama akunkumakunkum,

wɔatwiw ho sɛ enni nam

na ɛmpa yerɛw yerɛw sɛ anyinam!

29Atoro anisoadehu

ne nkontompo nkonyaa a ɛfa wo ho akyi no

wɔde bɛto wɔn kɔn mu

amumɔyɛfo a ɛsɛ sɛ wokum wɔn no,

wɔn a wɔn da no adu so,

ne wɔn a wɔn asotwe bere

adu ne mpɔmpɔnso no.

30“ ‘San fa afoa no hyɛ ne boha mu

wɔ faako a wɔbɔɔ wo hɔ

wɔ wo nananom asase so,

mebu wo atɛn.

31Mehwie mʼabufuwhyew agu wo so

na mahome mʼabufuw a ɛyɛ hu atia wo;

Mede wo bɛhyɛ mmarima atirimɔdenfo nsa,

wɔn a wɔwɔ adesɛe ho nyansa.

32Wobɛyɛ nnyansin ama ogya,

wɔbɛka wo mogya agu wɔ wʼasase so,

na wɔrenkae wo bio;

me Awurade na makasa.’ ”

Bíbélì Mímọ́ Yorùbá Òde Òn

Esekiẹli 21:1-32

Babeli idà Ọlọ́run fún ìdájọ́

1Ọ̀rọ̀ Olúwa tọ mi wá: 2“Ọmọ ènìyàn, kọ ojú rẹ sí ìhà Jerusalẹmu, kí o sì wàásù lòdì sí ibi mímọ́. Sọ àsọtẹ́lẹ̀ sí ilẹ̀ Israẹli. 3Kí ó sì sọ fún un pe: ‘Èyí yìí ni Olúwa wí: Èmi lòdì sí ọ. Èmi yóò fa idà mi yọ kúrò nínú àkọ̀ rẹ̀, Èmi yóò sì ké olódodo àti ènìyàn búburú kúrò ni àárín yín. 4Nítorí pé, èmi yóò ké olódodo àti olùṣe búburú kúrò, idà mi yóò jáde láti inú àkọ̀ rẹ̀ lòdì sí gbogbo ènìyàn láti gúúsù títí dé àríwá. 5Nígbà náà gbogbo ènìyàn yóò mọ̀ pé èmi Olúwa ti yọ idà mi kúrò nínú àkọ̀ rẹ̀; kì yóò sì padà sínú rẹ̀ mọ́.’

6“Nítorí náà, mí ìmí ẹ̀dùn ìwọ ọmọ ènìyàn! Mí ìmí ẹ̀dùn pẹ̀lú ọkàn ìbànújẹ́ àti ẹ̀dùn ọkàn kíkorò ní iwájú wọn. 7Bí wọ́n bá sì bi ọ́, wí pé, ‘Kí ni ó dé tí ìwọ fi ń mí ìmí ẹ̀dùn?’ Ìwọ yóò wí pé, ‘Nítorí ìròyìn tí ó ń bẹ. Gbogbo ọkàn ni yóò yọ́, gbogbo ọwọ́ ni yóò sì di aláìlera; gbogbo ọkàn ní yóò dákú, gbogbo eékún ni yóò sì di aláìlera bí omi?’ Ó ń bọ̀! Yóò sì wa sí ìmúṣẹ dandan, ni Olúwa Olódùmarè wí.”

8Ọ̀rọ̀ Olúwa si tún tọ̀ mí wá pé: 9“Ọmọ ènìyàn, sọtẹ́lẹ̀ wí pé, Èyí yìí ní Olúwa wí pé:

“ ‘Idà kan, Idà kan,

tí a pọ́n, tí a sì dán pẹ̀lú,

10a pọ́n láti pa ènìyàn púpọ̀,

a dán an láti máa kọ mọ̀nà!

“ ‘Àwa o ha máa ṣe àríyá ọ̀gọ ọmọ mi? Idà gán gbogbo irú igi bẹ́ẹ̀.

11“ ‘Idà ní a yàn láti pọ́n,

kí ó lè ṣe é gbámú;

a pọ́n ọn, a sì dán an,

ó ṣetán fún ọwọ́ àwọn apani.

12Sọkún síta, kí ó sì pohùnréré ẹ̀kún, ọmọ ènìyàn,

nítorí yóò wá sórí àwọn ènìyàn mi;

yóò wá sórí gbogbo ọmọ-aládé Israẹli

ìbẹ̀rù ńlá yóò wá sórí àwọn ènìyàn mi

nítorí idà náà;

nítorí náà lu oókan àyà rẹ.

13“ ‘Ìdánwò yóò dé dandan. Tí ọ̀pá aládé Juda èyí tí idà kẹ́gàn, kò bá tẹ̀síwájú mọ́ ńkọ́? Ni Olúwa Olódùmarè wí.’

14“Nítorí náà, ọmọ ènìyàn,

sọtẹ́lẹ̀ kí ó sì fi ọwọ́ lu ọwọ́

Jẹ́ kí idà lu ara wọn lẹ́ẹ̀méjì,

kódà ní ẹ̀ẹ̀mẹta.

Ó jẹ́ idà fún ìpànìyàn

idà fún ìpànìyàn lọ́pọ̀lọpọ̀

Tí yóò sé wọn mọ́ níhìn-ín àti lọ́hùnnún.

15Kí ọkàn kí ó lè yọ́

kí àwọn tí ó ṣubú le pọ̀,

mo ti gbé idà sí gbogbo bodè fún ìparun

Háà! A mú kí ó kọ bí ìmọ̀nàmọ́ná,

a gbá a mú fún ìparun.

16Ìwọ idà, jà sí ọ̀tún

kí o sì jà sí òsì

lọ ibikíbi tí ẹnu rẹ bá dojúkọ

17Èmi gan an yóò pàtẹ́wọ́

ìbínú mi yóò sì rẹlẹ̀

Èmi Olúwa ti sọ̀rọ̀.”

18Ọ̀rọ̀ Olúwa tọ mi wá: 19“Ọmọ ènìyàn la ọ̀nà méjì fún idà ọba Babeli láti gbà, kí méjèèjì bẹ̀rẹ̀ láti ìlú kan náà. Ṣe ààmì sí ìkóríta ọ̀nà tí ó lọ sí ìlú náà. 20La ọ̀nà kan fún idà láti wá kọlu Rabba ti àwọn ará Ammoni kí òmíràn kọlu Juda, kí ó sì kọlu Jerusalẹmu ìlú olódi. 21Nítorí ọba Babeli yóò dúró ni ìyànà ní ojú ọ̀nà, ní ìkóríta, láti máa lo àfọ̀ṣẹ: Yóò fi ọfà di ìbò, yóò béèrè lọ́wọ́ àwọn òrìṣà rẹ̀, òun yóò ṣe àyẹ̀wò ẹ̀dọ̀. 22Nínú ọwọ́ ọ̀tún rẹ ni ìbò Jerusalẹmu yóò ti wá, ní ibi tí yóò ti gbé afárá kalẹ̀, láti pàṣẹ fún àwọn apànìyàn, láti mú ki wọn hó ìhó ogun láti gbé òòlù dí ẹnu-ọ̀nà ibodè, láti mọ odi, àti láti kọ́ ilé ìṣọ́. 23Àfọ̀ṣẹ náà yóò dàbí ààmì èké sí àwọn tí ó ti búra ìtẹríba fún un, ṣùgbọ́n òun yóò ran wọn létí ẹbí wọn yóò sì mú wọn lọ sí ìgbèkùn.

24“Nítorí náà èyí ní ohun tí Olúwa Olódùmarè wí: ‘Nítorí ti ẹ̀yin ti mú ẹ̀bi yín wá sí ìrántí nípa ìṣọ̀tẹ̀ ní gbangba, ní ṣíṣe àfihàn àwọn ẹ̀ṣẹ̀ rẹ nínú gbogbo ohun tí ó ṣe, nítorí tí ẹ̀yin ti ṣe èyí, a yóò mú yín ní ìgbèkùn.

25“ ‘Ìwọ aláìmọ́ àti ẹni búburú ọmọ-aládé Israẹli, ẹni ti ọjọ́ rẹ̀ ti dé, ẹni tí àsìkò ìjìyà rẹ̀ ti dé góńgó, 26Èyí yìí ní ohun tí Olúwa Olódùmarè wí: Tú ìwérí kúrò kí o sì gbé adé kúrò. Kò ní rí bí ti tẹ́lẹ̀: Ẹni ìgbéga ni a yóò sì rẹ̀ sílẹ̀, 27Ìparun! Ìparun! Èmi yóò ṣé e ni ìparun! Kì yóò padà bọ̀ sípò bí kò ṣe pé tí ó bá wá sí ọ̀dọ̀ ẹni tí ó ní ẹ̀tọ́ láti ni in; òun ni èmi yóò fi fún.’

2821.28-32: El 25.1-7; Jr 49.1-6; Am 1.13-15; Sf 2.8-11.“Àti ìwọ, ọmọ ènìyàn sọtẹ́lẹ̀ kí ó sì wí pé, ‘Èyí yìí ní ohun tí Olúwa Olódùmarè wí nípa àwọn ará Ammoni àti àbùkù wọn:

“ ‘Idà kan idà kan

tí á fa yọ fún ìpànìyàn

tí a dán láti fi ènìyàn ṣòfò

àti láti kọ bí ìmọ̀nàmọ́ná!

29Bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé a rí èké nípa yín

àti àfọ̀ṣẹ èké nípa yín

a yóò gbé e lé àwọn ọrùn

ènìyàn búburú ti a ó pa,

àwọn tí ọjọ́ wọn ti dé,

àwọn tí ọjọ́ ìjìyà wọn ti dé góńgó.

30“ ‘Dá idà padà sínú àkọ̀ rẹ̀

Níbi tí a gbé ṣẹ̀dá yín,

ní ibi tí ẹ̀yin ti ṣẹ̀ wá.

31Níbẹ̀ ni èmi yóò ti ṣe ìdájọ́ yín,

èmi o sì fi èémí ìbínú gbígbóná

mi bá yín jà.

32Ẹ̀yin yóò jẹ́ èpò fún iná náà,

a yóò ta ẹ̀jẹ̀ yin sórí ilẹ̀ yín,

a kì yóò rántí yín mọ́;

nítorí èmi Olúwa ní ó ti wí bẹ́ẹ̀.’ ”